Marek Mach, vychádzajúca hviezda upadajúcej dekadentnej demokracie opäť porovnáva neporovnateľné. Moju pozornosť tentokrát upútala jeho grafika, v ktorej porovnáva útoky na Židov s útokmi na LGBT komunitu (rozumej ľudí, ktorí si myslia, že existuje viac pohlaví, ktoré však fyzicky nedokážu opísať). A tak ma napadlo Machovi a jeho prevzdelaným kamarátom vlastne vysvetliť, ako to bolo s tými útokmi na Židov a ich obchody, a ukázať mu opäť, že jeho nevedomosť je len prostriedok, ktorým ho budú v budúcnosti – a možno už sa tak deje – ovládať jeho noví páni z istých kruhov, ktorým sa očividne už tlačí do anusu.
Ako vlastne došlo k fotografiám, kde jednotky SA a nemeckí civilisti blokovali židovské obchody? Čo tomu predchádzalo?
Píše sa rok 1933. K moci prichádza demokratickým spôsobom a i skrze referendom odsúhlasenými právomocami (prvky priamej demokracie prijaté a posilnené 14. júla 1933[1]) Adolf Hitler. Tým dovtedy Židmi ovládaná politická scéna v Nemecku dostala tvrdú ranu, keďže stratili vplyv nad Nemeckom, ktorý bol nutný aby sa plnil Dawesov a Youngov plán (mená a jednotlivé funkcie by boli na dlhší blog a možno sa im budem venovať neskôr). To isté sa týka i komunistov, ktorí boli postavení mimo zákon a ich strana zrušená. Komunistická strana v Nemecku bola výlučne v rukách Židov, čo potvrdil i súdny znalec na mojom súdnom procese Mgr. Vojtech Karpáty PhD. (takže ma opäť v kľude žalujte). Hitler sa ani nestačil usadiť v kresle kancelára, keď mu Svetové židovstvo vyhlásilo vojnu dňa 24. marca 1933. Prečo tento dátum? Pretože podľa zákona o ľudovom hlasovaní zo 14. júla 1933, §3, sa mala práve v tento deň odstrániť núdza ľudu, ktorú demokrati spôsobili. Zákon znel:
§3
Ak odsúhlasí ľud opatrenie, tak ods. 3 Zákona o odstránení núdze ľudu a ríše z 24. marca 1933 (Reichsgesetzblat. I str. 141[2]) nájde potrebné použitie.
Inými slovami: Nemecko si vzalo opäť kontrolu nad svojou krajinou a to skrze ľudové hlasovanie – referendum. Zrazu bol ohrozený demokratmi prijatý Dawesov plán, ktorý Nemecko nútil po 1. sv. vojne platiť neskutočné reparácie napriek tomu, že nebolo iniciátorom tejto vojny. Avšak aby sa Anglicko vyhlo plateniu dlhov banke J.P. Morgan, od ktorej si požičiavalo na vedenie vojny proti Nemecku, prenieslo všetku ťarchu na Nemcov, ktorí v podstate dlhy kľučkami platili bankám v USA. Nemci boli vyhladovaní a hladomor zabil desaťtisíce ľudí. Nemci boli zaviazaní platiť ročne (!!!) 2,5 miliardy zlatých mariek (Goldmark), čo predstavovalo objem zlata v hmotnosti 896,05 tony alebo 12 500 ton striebra!
Pre neschopnosť Nemecka platiť tieto šialené reparácie prišiel na scénu nový plán – Youngov plán. Ten bol prijatý v roku 1929 a obsahoval nové pôžičky pre Nemecko. Jeho strojcom bol židovský bankár Owen Young, ktorý sa podieľal i na tvorbe Dawesovho plánu. Tento plán rátal s platbami do roku 1988 s celkovou sumou 114 miliárd zlatých ríšskych mariek. Priemerná ročná splátka sa teda pohybovala okolo 2 miliárd. Nemecko malo 59 rokov na to, aby „svoje dlhy“ splatilo. Nemecko muselo zložiť dlžobný dokument v banke pre medzinárodné platobné vyrovnanie (BIZ) vo Švajčiarskom Bazileji. Banke sa mali prevádzať peniaze v devízach a tá zabezpečila ďalší prevod iným bankám. Nemecký národ bol rozhorčený a to právom, keďže vojnu nezačal a jeho predstavitelia ponúkali mier, ba sa pokúšali vojne predísť. Platby Youngovho plánu Nemci budú však splácať ešte do roku 2020, teda tento rok by mal byť koniec. Už 22. decembra 1929 zvolal Hitler k referendu, ktoré malo Youngov plán zastaviť.
A tu sa dostávame práve k vyhláseniu vojny Židmi Nemecku, v deň, kedy vstupuje do platnosti zákon o odstránení núdze ľudu a teda i s koncom platieb pre židovské banky v USA. Do tohto dňa nebol prijatý jediný protižidovský zákon! Boli to práve Židia, ktorí začali s provokáciami. Text deklarovanej vojny znie:
„Izraelský národ celého sveta vyhlasuje Nemecku hospodársky a finančne vojnu. Vystupovanie hákového kríža ako symbol nového Nemecka znovu oživilo bojový symbol Judáša. 14 miliónov Židov stoja ako jeden muž, aby Nemecku vyhlásili vojnu. Židovský veľkoobchodník opustí svoj dom, bankár svoju burzu, obchodník svoj obchod a žobrák svoju spustnutú chatrč, aby sa vo svätej vojne spojili proti Hitlerovym ľuďom.“
A tu sa dostávame k bojkotu židovských obchodov v Nemecku. Ten bol len reakcia na vyhlásenú vojnu Židov Nemecku. Bola to reakcia na onú vojnu vyhlásenú Židmi Nemecku 24. marca 1933, podľa hesla „ako požičaj tak vráť“. Išlo však len o jednodňovú akciu, ktorá pripadla na sobotu 1. apríla 1933, teda židovský sviatok šabat[3]. Nemci museli vedieť, že v tento deň budú obchody zatvorené a nepoškodia židovského obchodníka. Avšak v širšom kontexte dali najavo Židom, že pokiaľ budú ďalej bojovať proti Nemecku, tak im to budú oplácať rovnakou kartou. Ako sa píše v starom zákone „oko za oko, zub za zub, “.
Marek Mach by sa mal lepšie ponoriť do štúdia dejín miesto pchania sa istým elitárom do zadnice. Nabudúce by som od neho uvítal článok o tom, ako židovské banky likvidovali nemeckú ekonomiku. Taktiež si počkám, kedy vytiahne na svetlo sveta „Krištáľovú noc“, aby som ho opäť mohol poučiť. Ale možno bude z Macha jedného dňa historik, taký úžasný, ako je historik Drábik, ktorý rád používa pre Denník N fotomontážou upravené fotky a vydáva ich za autentické.
[1] RGBl I, 1933, str. 479 (RGBl I – Reichsgesetzblat, obdoba zbierky zákonov počas existencie Tretej ríše)
[2]„Ríšskou vládou uzatvorené ríšske zákony budú vyhotovené ríšskym kancelárom a v ríšskom plátku zákonov oznámené. Tie vstúpia, ak nič iné nepredpisujú, nariadením nasledujúce dni v platnosť […]“
[3]Slávi sa každú sobotu, respektíve od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina pohromade. Šabat je najdôležitejším sviatkom judaizmu (Wikipédia)