Keby niekto písal scenár k súčasnej situácii, tak by celú tú frašku s názvom očkovacia lotéria použil ako alegóriu:
Náš štát je kasíno, vláda jeho prevádzkovateľom, občania sú nevedomí hráči, ktorí žijú v presvedčení, že môžu niečo vyhrať. Každý krok vlády v našom štáte je iba hazardom s osudmi ľudí, ktorí však na túto hru z vlastnej vôle – často nelogicky a proti svojim záujmom – pristúpia, keďže niekde je tam šanca, hoci mizivá, že na konci sa budú mať lepšie.
V každom kasíne platí z dlhodobého hľadiska pravidlo, že hráč nemôže vyhrať. Ak je hráč pravidelným „zákazníkom“ a hazardu sa oddáva dlhodobo, pravdepodobnosť káže, že v konečnom dôsledku zarobí iba prevádzkovateľ kasína. Skutočným víťazom je ten, kto sa rozhodne odísť od stola a na týchto tupých hrách sa ďalej nepodieľať. Ak to urobí kritická väčšina – kasíno ožobračí tých, čo ostanú hrať, no ďalej nebude mať z čoho fungovať, a tak bude musieť zavrieť. „Naše“ kasíno je však špecifické tým, že pokiaľ väčšina neprestane hrať, tak sa na všetky hazardné hry zo svojich peňazí budú musieť skladať aj tí, ktorí „odišli od stola“.
Očkovacia lotéria však nie je iba fikciou a výmyslom nejakého autora, ale slovenskou realitou. Alegorický význam a opísaný princíp kasínového modelu štátu však zostáva.
Vidíme sa 1. septembra pred Ústavným súdom v Košiciach!
Text pôvodne vyšiel ako status na mojej Facebookovej stránke